Dejiny filozofie 20.storočia - II.diel

Podrobný popis

Predslov

 Rozvoj ľudského myslenia v dobe kybernetizácie, digitalizácie a elektronizácie všetkého možného diania v ľudskej spoločnosti si vyžaduje neustále hlbšie poznávanie prostriedkov a spôsobov získavania,  prenosu a spracovania  informácie  o podstate všetkých dejov a predmetov potrebných v živote človeka, ako aj o samotnom živote. Získané kybernetické  poznatky o živej prírode si vyžadujú uviesť ich do jazyka prevediteľného do matematickej formy, t.j. do digitálnej formy, aby informácia mohla byť dopravená na miesto spracovania ako produkt používaný človekom. Uvedením moderných elektronických prostriedkov do života dnes človek získava pomerne rýchle poznanie o dejoch, ktoré prebiehajú v živom organizme človeka, zvieraťa a rastliny, ale aj vo vesmíre – ide o využívanie obrazu cestou televízie, alebo elektronického záznamu v lekárskej praxi ako je činnosť srdca, mozgu, svalov, skladba krvného obraz a dnes rozhodujúcu úlohu tento proces hráva aj v riadiacich systémoch či vo výrobe, alebo riadení a spravovaní ľudskej spoločnosti a podobne.

Tieto požiadavky súčasnosti si vyžadujú zdokonalenie procesu poznávania, a to  si vyžaduje lepšie poznanie filozofie jazyka o ktoré sa už pokúsili niektorí filozofi v 20. storočí. Predstavujeme ich ako aj poznatky nimi získané v tejto časti knihy. Je isté, že nejde o rozprávkové, alebo historické rozprávanie, ale o tvrdé logické postupy pri získavaní poznatkov o študovanom objekte (predmete), preto prosíme cteného čitateľa o trpezlivosť, ak sa chce viac dozvedieť. Práve v tomto sa stretáva prírodoveda s filozofiou, ktorej úlohou je predstaviť potrebu tejto cesty poznávania, ktorá sa bežne uplatňuje v experimentálnom výskume, že sa namerané hodnoty uvedú v číselnej forme do súvisu, najme pokiaľ ide o zmenu v čase, alebo v závislosti na niektorej prírodnej sile, ktorá hrá dôležitú úlohu v živote človeka a v živej prírode vôbec. Toto je zároveň cesta ako využiť modernú digitálnu techniku v tomto procese. Myslím si, že dnes túto skutočnosť nie je potrebné vysvetľovať, skôr ide o pochopenie potreby účasti filozofie v interpretácii získaných poznatkov. Ide o stanovenie noriem posúdenia falošnosti, alebo pravdivosti a reálnosti interpretácie poznatkov, či ide o dobrú hypotézu, teóriu alebo reálnu interpretáciu skutočnosti. Nejde priamo o konečné interpretovanie, ale o účinné zapojenie sa do diskusie v tomto procese poznávania. Ide predovšetkým o vybudovanie cesty k poznaiu schopností jazyka pre naplnenie uvedených cieľov. Túto úlohu nemôže splniť ani ten najlepšie logik-matematik pri dnešnej mixaži používania jazykov. Tu úloha jazykovedca-filzofa je nazastupiteľná. S týmto sa čitateľ stretne na stránkach tejto knihy. To čo by som chcel ešte povedať, krátko vyjadril nemecký matematik a filozof Gottlob Frege slovami: „Každý dobrý matematik skončí ako dobrý filozof a každý dobrý filozof skončí ako dobrý matematik!“ Výrok naoko tvrdý, ale v dnešnej dobe vonkoncom pravdivý. Preto je nanajvyš nutné venovať náležité úsilie pre pochopenie podstaty a funkcie jazyka, ako nielen vyjadrujúceho naše cítenie a myslenie a jeho sprostredkovanie cielenej osobe, alebo inému objektu. Práve informácie prenášané jazykom, ako aj transformácia týchto informácií do formy digitálnej a elektronickej si vyžadujú rozumové posúdenie a určenie ich hodnoty a kvality práve jazykovým odborníkom.

Predslov                                                                                    3

Úvod                                                                                            11

Pragmatizmus                                                                      14

Klasický pragmatizmus                                                                                        15

Pragmatizmus po jazykovom zvrate                                                                17

Pragmatizmus ako anti-reprezentacionizmus                                                19

Pragmatizmus a humanitný sebaimidž                                                            21

Kritický realizmus                                                         83

Fenomenológia                                                                 101

Filozofia  existencie                                                    127

Historický rozvoj                                                                                                 128

Humánna podmienka                                                                                          130

Existencializmus                                                                                                  133

Sloboda a zodpovednosť                                                                                    135

Každodenná existencia, strach a previnenie                                                 138

Autenticita                                                                                                              140

Kritika a predstavy                                                                                             143

Problematika  jazyka a  jej  prekračovanie             221

Novopozitivizmus                                                            251

Nová logika                                                                                                           253

Viedenský kruh                                                                281